Pokiaľ potrebujete ťahať loď ísť teda autom, tak je Portugalsko ďaleko. Naozaj ďaleko. Ale keď sa jedná o krajinu, v ktorej ste v rôznych obdobiach a príležitostiach strávili takmer dva roky života a pritom sa Vám tu nikdy nepodarilo jazdiť a viete si spojiť príjemné s užitočným tak tá cesta za to zase stojí.

Po tréningovom preteku na Garde sme sa teda opäť zbalili a približne 3 plné dni cestovali do Porta. Plne naložené auto nejde úplne stopercentne a tráviť celý deň v aute tiež vie byť celkom na nervy, vždy podvečer teda zastavujeme a vyklepávame nôžky párhodinovou turistikou. Alpy, Pyreneje, keď už ideme cez ne, tak je to škoda iba v noci prejsť a nič nevidieť.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na miesto konania prichádzame teda ešte 4 dni vopred, čo plánujem využiť na tréning a zoznámenie s miestnymi podmienkami. Tie sledujem už počas cesty a podľa fotiek a videí ľudí, čo už tam trénujú viem že sa mám na čo tešiť. Fúka slušne a silná tlaková níž v Atlantiku poslala pozdrav vo forme asi 3m vĺn. Plný entuziazmu prichádzame a vybaľujeme veci, riešime ubytko a pod. Čo bohužiaľ zaberie celý zbytok prvého dňa, stále máme ale ešte 3. To by som ale nemohol byť hlavnou postavou ja a moje štastie. Môj žalúdok sa totiž už počas nasledovnej noci rozhodne, že niečo z miestneho jedla nebolo zrovna podľa jeho predstáv a nasledujúce dva dni sa cítim asi ako to, čo z neho počas tej noci vyšlo. Problémom je už iba udržať niečo v sebe, prípadne návšteva miestnych sociálnych zariadení, o tréningu nemôže byť ani reči. V sobotu ma strašne veľa síl stojí iba preleštenie a príprava lode, v nedeľu sa idem skúsiť pozrieť aspoň na practice race. Približne hodinová návšteva oceánu vonku za vlnolamom rieky Douro, ktorá preteká týmto mestom a nachádza sa na nej aj marína, mi stačí na zhodnotenie podmienok. Nič také som v živote nezažil. Oceánske vlny z jedného smeru, tie od vetra približne o 90 stupňov posunuté, z jednej strany prílivový prúd, z ďalšej ten od spomínanej rieky. Sranda veliká.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kvalifikačné rozjazdy sa odohrávajú vo veľmi slabom vetre do 8 uzlov, silnom prúde a oceánskych vlnách. A ja naozaj neviem ako v relatívnom bezvetrí surfovať na vlnách… Problémy tu mám nielen ja, ale napríklad aj úradujúci majster sveta aj Európy Pavlos Kontides je po druhom dni na 40tom mieste. Viktor Teplý, český olympionik, nakoniec jazdí finálové rozjazdy v striebornej skupine. A celkove veľa favoritov končí asi nie úplne podľa svojich predstáv. Posledné dva dni ešte prifukuje (nameraných bolo 36 uzlov) čo v spojení s už opísanými podmienkami vytvára opäť niečo čo som ešte nevidel. Teda, vidieť nielen bójky, ale napríklad aj svojich súperov je medzi trojmetrovými vlnami takmer nemožné. A ten pocit voľného pádu na zaďákoch 🙂

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Porto bolo zážitkom. Pre mňa možno trochu viac ako pre iných, ale na svoje si prišiel určite každý. A osobne si neviem predstaviť, že by ma ešte nejaké miesto vedelo prekvapiť väčšou komplexnosťou podmienok. Ale budem hľadať ďalej a rád sa ešte nechám prekvapiť.

Výsledky tu.