Lago di Garda. Každý kto začal pretekať o ňom už počul, každý kto to začal brať vážnejšie tam zase chcel ísť. Štartuj na pine, ťahaj ku skale, v zmene otoč a na bójku musíš prísť s prvými. My ideme na ME do Porta, víkend predtým sa v Torbole koná Europa Cup a lepší tréningový pretek teda nevymyslíme. Prihlasuje sa cez 60 štandardistov, čo už tiež pridáva na vážnosti. V pevnej viere svojich zlepšujúcich sa schopností, predošlého tréningu na tejto vode a vyzbrojený spomínanými radami sa teším na jazdenie niekde v polovici tohoto poľa. Lenže ako sa ukáže, podmienky tohoto víkendu zaskočili aj domácich.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prvý štart, okrem talianskeho olympionika a jedného Fína som najbližšie k pin-endu a už to ťaháme doľava ku skale. Keďže som chcel otočiť do čistého vetra, tak točím ako posledný, čo sa zachvíľu vypomstí, takto som totiž prestrelil lay-line. Nevadí, ideme ďalej, v polovici poľa to stále nieje zlé. Druhá stúpačka opäť ku skale, ale… Zmena neprichádza, ani silnejší vietor a ja sa prepadám o pár miest ďalej. Stále sa však nejedná o nejaký hrozný výsledok, ideme ďalej. Po štarte doľava, ako aj väčšina miestnych, ale.. Na bójku prichádzame ďaleko za pravým krídlom. Nebudem nudiť podrobným popisom všetkých rozjázd, aj po večerných rozhovoroch s miestnymi som si overil, že Garda v tento víkend jednoducho… nefungovala. Aspoň nie tak ako sú na ňu všetci zvyknutý.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ja som so svojim jazdením bol zase vcelku spokojný. Čo sa teda týka rýchlosti lode a jednotlivých manévrov. V porovnaní s ostatnými (svojej „váhovej“ kategórie, olympionikov nechajme bokom) som určite nestrácal, naopak viac krát som bol aj rýchlejší. Čo ale zlyhalo bola taktika. A to absolútne. Zjednodušene sa dá povedať, že ak chcel niekto získať na stratégii, stačilo aby ma pozorne sledoval. A išiel úplne opačne. Nuž, aj taká vie byť Orava… pardón, Garda.

Po dvoch dňoch poobednej brízy okolo 20 uzlov sme mali oddychový, bezveterný deň, len aby na rozlúčku prišiel tiež legendárny severák. V nárazoch pekne cez 30 uzlov a miestnou topografiou spôsobené výrazné zmeny znamenalo kvalitný a náročný jachting a k tomu prakticky neustálu prácu záchranárov, keďže sa niekto kúpal prakticky non-stop.

Preteky na Garde sú vždy pekné. Aj prostredím, aj silou vetra. A niekedy sa asi jednoducho nedarí, čo už s tým…

Výsledky tu.