Každá príležitosť trénovať s niekým novým, v inom tíme a s ďalším trénerom je obohacujúca. Počas uplynulej sezóny som teda využíval všetky možnosti k nadviazaniu spolupráce s českou reprezentáciou, ktorá je z hľadiska výkonnosti jednoznačne pred nami. Nakoniec sa to podarilo počas jedného bezveterného poobedia počas MČR na Nechraniciach, kde sme s Michalom, českým coachom prišli na koncept spoločnej spolupráce. Zjednodušene, on bude viesť tréningy na vode a ja si vezmem pod patronát rozcvičky, suché kondičné tréningy a teoretické prednášky. Odskúšať si takúto spoluprácu sme sa dohodli rovno na ďalšom plánovanom výjazde českej repre, na Lago di Garda koncom októbra. Pôvodný plán počítal s naším skorším odjazdom, aby sme sa ešte rozcvičili na miestnych ferrátach, Janka mala prísť s Přikrylovcami o dva dni neskôr. Skoro to aj tak vyšlo, počas vysenia na skale mi ale zazvonil telefón, aby mi oznámila že si aktuálne pri odchode z Hlohovca zlomila ruku a ja som teda ako zástupca SR zostal jediný.

Garda je neskutočná nielen z hľadiska estetiky, ale aj jachtárskych podmienok, ktoré vychovali už niekoľkých špičkových pretekárov. Že o vietor tu nieje núdza sme zistili aj počas tohoto týždňa, keď každý deň prebiehal vo vetre neklesajúcom pod 10 m/s. A nebola to klasická termika – každý deň totiž výdatne pršalo, čo nám ale moc nevadilo, keďže suchí by sme aj tak neostali. V jeden deň sme si zase zajazdili počas výdatnej búrky aj so zodpovedajúcimi svetelnými efektami. Iné ráno sme zase počas prechádzky do obchodu sledovali ľudí z Riva del Garda píliacich popadané stromy po nočnej víchrici (v Rakúsku a Taliansku vtedy silný vietor polámal a vyvrátil veľkú časť lesov v národných parkoch). O zábavu bolo teda postarané.

Intenzívna príprava na vode, ako aj na brehu ukázala, že aj v podstate začínajúci mladí pretekári so 4.7 oplachtením môžu vcelku dôstojne zvládať aj náročné podmienky, pokiaľ si ich najprv vyskúšajú na tréningu. A to je to, čo práve našej mládeži chýba – pravidelný tréning aj v náročných podmienkach. Aj rekreačný lyžiar totiž pôjde radšej na červenú zjazdovku, pretože je to väčšia zábava. Podobne sa dá pristupovať aj k jachtingu – tá pravá sranda začína keď sa dvíhajú vlny, ktoré je možné surfovať a po stúpačke máte pocit že naozaj športujete. Chce to ale zbaviť sa strachu a to sa najlepšie dá na tréningu kde o nič nejde a nepotrebujete iba „prežiť“ k ďalšej otočnej bóji. Za mňa môžem povedať jediné – bol by som veľmi rád keby som bol na začiatku sezóny v takej forme ako po tomto týždni na Garde. Aj tie výsledky by pravdepodobne vyzerali inak. Aj keď začiatkom novembra už bolo na tej vode naozaj zima O:)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*
Website