V posledných rokoch býva pravidlom, že české majstrovstvá sa spravidla odohrávajú na Nových Mlynoch. Ani táto sezóna nemala byť výnimkou, avšak stav vodnej hladiny na tejto nádrži v plánovanom termíne nedovoľoval pohyb plachetníc, určite teda nie so zasunutou kačenou. Rozhodnutie presunúť miesto konania na Nechranice nikoho obzvlášť nepotešilo, bolo ale jedným z mála možných riešení. Ak s touto vodnou plochou ešte nemáte osobné skúsenosti… o moc ani neprichádzate. Výhľadu dominuje na jednej strane veľká priehrada, na druhej zase tepelný elektráreň, po vytiahnutí lode z vody zistíte že miestna voda Vám ju prefarbila na zeleno a miestne veterné anomálie dovoľujú čelný stret dvoch lodí plaviacich sa na zadný vietor. Po zrátaní najazdených kilometrov sme tiež zistili, že podobne vzdialená je napríklad aj slovinská Izola. A berúc do úvahy české diaľnice, možno by išlo aj o rýchlejší presun. Aj tieto skutočnosti mali za následok, že slovenskú delegáciu na tieto preteky tvoril iba jeden tvrdohlavý pretekár, a to moja maličkosť.

Po tom, ako sme prvú noc vymrzli pri -2 stupňoch nastalo pekne slnečné ráno a pomaly sa dvíhajúci vietor nás vyhnal na vodu. Rozhodcovia sa rozumne snažili odjazdiť čo najviac, keďže predpoveď počasia na ďalšie dni príliš srandy nesľubovala. Odjazdili sme tak 4 rozjazdy v naozaj rozmanitých podmienkach – prvá sa odohrávala v pekných desiatich uzloch, počas druhej sme si hrýzli nechty či pre nedostatok vetra nebude prerušená, aby tretiu a obzvlášť štvrtú nepribilo tak, že z toho zostal prekvapený aj minimálne jeden sťažen. Ale aspoň to nebolo jednotvárne. Okrem vcelku jednoznačného víťaza, olympionika Viktora Teplého ale zvládli tieto preteky obzvlášť miestny, alebo teda pretekári, ktorí majú s Nechranicami muž viac skúseností. Znalosť miestnych podmienok sa tu totiž nedala nahradiť ničím. Za zmienku tak stojí aj jedno 11te miesto už spomínaného víťaza Viktora.

Okrem jedného pokusu s vyplávaním na vodu, ktorý sa po hodine ukázal ako zbytočný sme už na lodiach viac počas celých troch dní nesedeli, tieto preteky boli ale zaujímavé aj inými skutočnosťami. Inšpiratívny bol pohľad na viac ako 50 laserov spolu na jednej vode vo všetkých troch triedach. Takisto ako fakt, že tieto preteky rozhodovali dvaja chalani, ktorým by som na prvý pohľad ledva priznal plnoletosť. A robili to naozaj dobre. Možno by to teda bola cesta aj pre našich mládežníkov, ktorým z nejakého dôvodu samotné pretekanie neprináša takú radosť, v inej funkcii by ale možno zadosťučinenie našli.

Výsledky tu.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*
Website