Majstrovstvá sveta v jachtingu môžu mať viacero podôb. Každoročne si ich organizujú všetky triedy individuálne, raz za štyri roky sa ale všetky olympijské stretnú na jednom mieste, čím vytvoria pod hlavičkou World Sailing najväčšie svetové jachtárske podujatie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hempel Sailing World Championship 2018 v dánskom Aarhuse boli tiež prvou možnosťou kvalifikácie na olympijské hry v Tokiu 2020, výkonnosť všetkých zúčastnených teda dosahovala personálneho maxima. V tejto konkurencii od nás pretekali Patrik Meliš a Michal Andel. Tréningový plán nastavený ešte počas roka 2017 im vychádzal počas zimy a skorej jari, Paťo neskôr musel zvolniť kvôli študijným povinnostiam, Michal začal mať už pred ME v La Rochelle problémy s kolenom, ktoré ho ešte úplne neopustili doteraz. Z plánovaných tréningov tak veľa vypadlo, čo sa spolu s absenciou profesionálneho trénera podpísalo pod celkový výsledok. Ale poporiadku:

Kvalifikačné rozjazdy počas prvých troch dní preverili asi všetky aspekty pretekania na LT Laser. Prvý deň sa za slabej morskej brízy v sile vetra 6-8 uzlov avšak asi v polmetrových vlnách odjazdili dve rozjazdy. Asi netreba dodávať, že išlo o podmienky v ktorých sa naši pretekári objavujú sporadicky, výsledky napriek zopár lepším momentom tomuto faktu teda zodpovedali.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Druhý deň vietor zosilil, otočil sa a taktiež sme zmenili okruh a presunuli sa bližšie k brehu. Toto spolu vytvorilo podmienky, ktoré poznáme skôr z Nových Mlynov a vrátilo nám chuť do jazdenia. Michal v prvej rozjazde prišiel na 41. mieste, v druhej mal nábeh na podobné umiestnenie, opačná zmena tesne pre bójkou ho ale stála minimálne desiatku lodí vrátane Paťa, ktorý sa držal na čele tejto skupiny. Na poslednej bóji pred cieľom sa ale ocitol na vonkajšej strane a presunul sa teda bohužiaľ na opačný koniec tejto skupiny.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V tretí deň kvalifikácie vietor ešte zosilnel, v nárazoch do 30 uzlov a uzavrel tak celé spektrum podmienok v akých sa dá jazdiť. Pozitívne je, že obaja sme sa dokázali držať strednej skupiny, nepodarené štarty nám ale znemožnili zajazdiť lepší výsledok. Faktom ale zostáva, že štartová čiara nebola v tento deň postavená s cieľom čo najregulárnejšieho štartu, ale skôr s potrebou zamedziť jeho opakovaniu. V momente dojazdu poslednej lode do cieľa totiž už boli prichystané na ďalšie rozjazdy Nacry17, rozhodcovia sa teda nechceli s nami zdržovať – bohužiaľ sme si to všimli až neskoro a naše „opatrné“ štarty teda príliš úspechu nezožali.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Po oddychovom dni nasledovali finálne rozjazdy, z ktorých niektoré boli podľa môjho názoru za hranicou regulárnosti (prichádzajúca búrka, stočenie vetra o min. 20 stupňov, neskôr jeho takmer úplná absencia), sledujúce jediný cieľ – odjazdiť všetkých 10 rozjázd. Nakoniec sme teda využili ešte aj náhradný deň, kedy už ale relatívne silná morská bríza okolo 15 uzlov v nás zanechala aspoň pocit z pekného jazdenia.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Celkovo naši pretekári vedeli prekvapiť niekoľkými peknými momentami, nakoniec sa ale takmer vždy prejavila nevyjazdenosť v porovnaní s konkurenciou. Či už ide o osobné súboje, alebo vedenie lode na niektorých kurzoch, jednoznačne nám ten tréning navyše chýbal. Pozitívny je ale určite posun vo výkonnosti v porovnaní s minuloročnými MS v Splite, ako aj fakt, že v žiadnej rozjazde naši pretekári výrazne nezaostávali, vždy sa dokázali ostatných držať takmer až do konca. Do budúceho roka hádam z tej predošlej vety odstránime aj to „takmer“. V konečnom zúčtovaní skončil Michal na 162. a Paťo na 164. mieste zo 165 lodí. Posun oproti minulému roku je vidieť ale hlavne v niekoľkých lepších rozjazdách. A tiež sa určite jednalo o veľmi pekné a poučné podujatie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Výsledky tu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*
Website