Kieler Woche je tradične pretekom testujúcim takmer všetky aspekty pretekárov, hlavne ale ich odolnosť. Inak tomu nebolo ani tento rok.

Kým prvá časť týždňa počas ktorej jazdia prevažne neolympijské triedy (a my sme trénovali) zažila aj niekoľko neodjazdených rozjázd pre slabý vietor (respektíve príchod teplého frontu – veľa dažďa, premenlivý vietor), počas tej druhej to už miestny Boh vetra rozbalil naplno. V prvý deň sme ešte začínali pozvoľna v poryvoch do 20 uzlov, neskôr dvojitý studený front (takéto systémy sem chodia ako z učebnice, keďže im takmer žiadna pevnina nestojí v ceste) priniesol výrazné ochladenie a silnú búrku počas ktorej sme ostali na brehu. Nemecká precíznosť však nedovoľuje nechať nejaké rozjazdy neodjazdené, na vodu sme sa teda vybrali niečo pred ôsmou večer. Zo sprchy som po zložení lode v ten deň vyšiel o 11 v noci. Oslava najdlhšieho dňa v roku ako sa patrí.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zaujímavostiam tohto ročníka ale nebol koniec ani potom. Na ďalší deň sme si dali jednu rozjazdu na offshoreovom okruhu za poryvov prekračujúcich 40 uzlov. Keďže už aj organizátori uznali, že toto si už naozaj zaslúži miestenku na psychiatriu, na druhú naplánovanú rozjazdu sme sa presunuli na vnútornejší okruh. Zhruba polhodinový zaďák, ktorý sme si vďaka tomu že sme nepretekali mohli užiť naplno bez strachu pred stratou umiestnenia, nezabudnem asi do konca života. Rozhodnutie o zmene okruhu sa tu však ukázalo byť minimálne rozporuplné, keďže vlny síce boli podstatne menšie, umiestnenie bójky tesne pod brehom však najšťastnejšie nebolo. Viac ako dvadsaťstupňové zmeny vetra o strednej sile 25-30 uzlov totiž nejedného zúčastneného zložili „na vlastnú“, takisto ako nepomohli skrátenie trate a pridanie tretej stúpačky. Posledný deň pretekov už bol iba „výklus“ v poryvoch do 25 uzlov.

 

 

 

 

 

 

 

Ja som na Štandarde splnil svoj cieľ, ktorým bolo odjazdenie všetkých rozjázd (predošlý text mi je svedkom, že to samotné je úspechom), trinásť lodí ktoré skončili za mnou bolo pekným bonusom. Z vyše sto pretekárov to síce nieje veľa, keď vezmeme do úvahy účasť svetovej špičky trénujúcej tu na MS do neďalekého Aarhusu a tiež fakt, že pre zranené koleno som mal pred týmito pretekmi problémy ešte vyjsť do schodov, jedná sa myslím celkom o úspech. Pohľad na moje nohy po týchto pretekoch pôsobil tiež celkom vtipne – vyvažovanie za jednu spôsobilo jemnú disproporciu – ľavé stehno som mal po týchto pretekoch o poznanie väčšie.

Paťo pravdepodobne tušil čo ho tu čaká (aj po mojich referenciách z minulého roka), prihlásil sa tu teda radšej na radiálové MS. Napriek pár vtipom kedy viedol niekoľko desiatok spolupretekárov na zlú bóju sa nakoniec umiestnil na 68. mieste z 92 lodí, čo horom pádom nie je až tak zlé. Podrobnosti Vám za pohár kofoly prípadne prezradí sám. Dobre sa tu ale darilo Benovi Přikrylovi, ktorý sa v tejto triede dostal do zlatej skupiny.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pokiaľ by ste mali v pláne stráviť najbližšiu zimu v posilňovni a jar tréningom, radi Vás budúci rok vezmeme so sebou – Kieler Woche je vskutku zvláštnym pretekom, v istých ohľadoch by sa dal označiť aj za legendárny. Každý, kto to myslí s jachtingom aspoň trochu vážne by si ho mal určite skúsiť. Určite je to veľká sranda 🙂

Výsledky nájdete tu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*
Website