Kondičné sústredenie na Štrbskom plese bohužiaľ potvrdilo domnienku, že fyzická príprava väčšiny našich jachtárov vcelku zaostáva za nárokmi aké sú na nich kladené na náročnejších podujatiach.

Idea zorganizovať takéto podujatie na začiatku zimy vznikla na základe predpokladu, že počas najbližších mesiacov budú mať jednotlivci možnosť vstúpiť si do svedomia a na základe ukážok správneho tréningu na sebe zapracovať. Potvrdenie účasti Tomáša Mihalíka teda potešilo hlavne tých, čo chcú tento šport brať trochu vážnejšie.

Už prvá ranná „sánkovačka“ s ťahaním paletových sánok vylepšených o kamaráta podobnej váhovej kategórie do kopca v snehu do pol lýtok ukázala, že oddýchnutí domov nepôjdeme. Poniektorí odchádzali ľahší o niekoľko litrov potu, ďalší aj o raňajky. Poobedie viedla už teda Ivica, ktorá sa snažila naučiť slovenskú laseristickú budúcnosť koordinovanému pohybu pri bežkovaní. Pri momentálnej remakovej tendencii svetovej kinematografie, môžeme pravdepodobne očakávať sequel Kokosov na snehu. Už čoskoro aj vo Vašom kine. Večer sme rozobrali ambície jednotlivcov na ďalšiu sezónu a rozobratí zaľahli spať.

Ďalšie ráno sme za pekného sneženia zužitkovávali zručnosti nadobudnuté predošlé poobedie a niektorí odvážlivci sa vydali aj za hranice všedných dní na 5kilometrový bežkársky okruh. Ich pohľady pri návrate naznačovali práve prekonaný kompletný prerod osobnosti.

Poobede boli zase vo fitku vyvedení z omylu všetci, čo si mysleli že ich fyzická schránka niečo zvládne. Presne cielené Mihové cvičenia zamerané na špecifický pohyb pri vyvažovaní lode nás nachvíľu preniesli do prostredia 15 metrového vetra a následné záťažové testy zase žalúdky do zodpovedajúceho vlnenia. Večera a následná diskusia s Mihom, Giedriusom a Frenkym o tom, čo znamená byť jachtárom bola už len čerešnička na torte. Naplánovali sa tréningy, ohlásila nominácia na vrcholné preteky sezóny 2018.

Ráno opäť fitko, štyri stanovištia s dvoma cvikmi, jeden na vrchnú a druhý na spodnú polovicu tela. Srdce už tĺklo pokojnešie, svaly začínali tušiť čo sa od nich chce a endorfíny ženú chuť na sebe robiť aj doteraz. Aspoň u mňa teda. A budem rád keď sa minimálne v takejto zostave stretneme aj najbližšie a hádam budeme už viac usmiati ako zelení. Tak ako aj Dominika Vaďurová, ktorá napriek tomu že jazdí profesionálnejšie podujatia a inú lodnú triedu neváhala prísť a podporiť nás svojím príkladom. A my budeme radi keď príde aj nabudúce.

Veľká vďaka Mihovi za jeho čas a ochotu sa s nami podeliť o to, čo ako profesionálny trenér a jachtár od srdca vie o rozvoji tela, Giedriovi za pomoc pri organizácii sezóny a rady pri plánovaní tréningov, a samozrejme Frenkymu za zapožičanie bežeckej výstroje a Ivice (tej za trpezlivosť a pomoc pri výuke bežkovania), taktiež ako ozrejmenie spôsobu rozmnožovania malých stavovcov. Keďže šanca, že z jachtára bez tréningu bude šampión sa dá porovnať sa s možnosťou vzniku mačky zo styku dvoch potkanov – tešíme sa na Vás aj nabudúce, pandravky 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*
Website