Otvorené Majstrovstvá Chorvátska za účasti všetkých olympijských tried a zopár ďalších sa zdali byť dobrým spôsobom ako ukončiť sezónu. Termín 25.-28.10. je totiž čas kedy sa u nás buď vyťahuje druhá vrstva neoprénu, alebo zimuje loď.

Z hľadiska počasia bola Makarská teda naozaj dobrou voľbou – príjemných 20 stupňov a už málo turistov, čo sa prejavilo nielen na rýchlej doprave, ale aj celkovom „priestore na život“. Organizačne sa tiež Chorváti ukázali byť veľmi dobre pripravení – vyhradené miesta na parkovanie, ochotní ľudia pripravení pomôcť zložiť loď zo strechy,… Ako bonus úvodná a záverečná večera, tričko a pár ďalších drobností v cene štartovného, ktoré bolo… 30 euro.

Že je Laser najpopulárnejšou lodnou triedou na svete bolo vidieť aj na Makarskej.

Trochu horšie to ale bolo s počasím. Prvý deň absolútna bonaca, tzn. že už o pol tretej sa odtrúbilo a išlo domov. Na druhý deň poobede sa za jemne pofukujúceho juga išlo na vodu, po hodine však bez výsledku naspäť na breh. Tu smeruje asi jediná výčitka rozhodcom a teda to, že ak by sme zbytočne hodinu neotáľali a na vodu išli pri prvom príznaku stabilizácie vetra – asi by sme jednu rozjazdu zvládli. Nevadí, veď máme pred sebou ešte 2 dni.

Vlastne už iba jeden, ako ma upozornil po príchode na breh jeden z organizátorov. Nepovedal to teda presne takto, ale jeho dobre a priateľsky, zato vážne a striktne mienené rady o odtiahnutí lode medzi miestne chatky, demontáž kolies z vozíka a priviazanie toho všetkého o najbližšie stromy naše očakávanie nenechali na pochybách. Približne o 23:00 sa ozvali prvé rany z Biokova a už na ďalšie ráno ste svoju nepriviazanú výbavu mohli hľadať kdesi na Brači. Jesenná bora v plnej kráse, 45-65 uzlov (miestami myslím, že aj viac).

Na preteky ostal teda zo 4 dní iba jeden, navyše s posledným možným štartom o 15:00. Našťastie sme mali prvú výzvu presunutú na 10:00 a do poobedia sme teda v premenlivom jugu zvládli odkrúžiť 3 rozjazdy. Vietor bohužiaľ „seneckého“ typu, čiže čokoľvek medzi 6 uzlami a bezvetrím, korunovaný vlnami okolo 40-50cm a navyše s výraznými zmenami dosť jednoznačne favorizoval miestnych (príďte machrovať do Senca, frajeri! 🙂 ), napriek teda nie veľmi oslnivým výsledkom bola možnosť zajazdiť si s dvoma olympionikmi v malej flotile 15 lodí veľmi poučnou skúsenosťou. Okrem „špionáže“ z blízka som si neodpustil ani zopár drzých manévrov a teda domov odišiel s pocitom, že už viem aké je to zavrieť na štarte a následne prejsť v návetrí strieborného pretekára z Ria. Niežeby mi to bolo už na náveternej bójke niečo platné, náskok v cieli ale Tonči Stipanovič, o.i. aj nový Majster Chorvátska nemával až tak výrazný.

Škoda nadávať na počasie, možno nebolo rozhodnutie umiestniť toto podujatie na Makarskú najlepším, budúci rok bude ale pravdepodobne inde. Určite to ale boli pekné a výborne zorganizované preteky, ktoré vyťažili aj z toho čo mali k dispozícii takmer maximum, nevidím teda dôvod prečo si podobný výlet nezopakovať aj o rok.

Výsledky tu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*
Website